Bansko Štiavnická Kalvária je fascinujúcim komplexom sakrálnych objektov v barokovom slohu,
tvoreným tromi kostolmi, devätnástimi kaplnkami a sochou Panny Márie. Tento komplex,
umiestnený na kopci uprostred štiavnického vulkánu, je významnou dominantou mesta Banská
Štiavnica. Jeho vznik sa datuje do obdobia 1744 - 1751, keď jezuita František Perger inicioval jeho
výstavbu v barokovom štýle.
Zámerom Banskoštiavnickej kalvárie bolo vizuálne prezentovať udalosti Ježišovho umučenia na kríži
prostredníctvom množstva malieb, fresiek, sôch, drevených a kamenných portálov. Týmito
umeleckými vyjadreniami sa pútnikom poskytoval sprievodca, aby lepšie chápali hĺbku a zmysel
týchto náboženských okamihov.
V roku 1951 bola Kalvária komunistickým režimom znárodnená a odvtedy sa datuje jej postupné
chátranie – či už zubom času, alebo pričinením ľudí.
Tento nepriaznivý stav podnietil niekoľkých aktivistov zo Spolku Banskej Štiavnice´91 a Slovenského
skautingu zasadiť sa o zvrátenie trendu postupného zániku tejto pamiatky, na čo upozornili v roku
2007 iniciatívou o jej zapísanie na zoznam 100 najohrozenejších pamiatok sveta. Táto skutočnosť
pritiahla záujem verejnosti a pomohla obnoviť fungovanie Kalvárskeho fondu. Jeho snahou je
komplexná obnova poškodených objektov a návrat náboženského i kultúrneho života.
Kalvária prešla rozsiahlou rekonštrukciou.
Banskoštiavnická kalvária, hoci je jedným zo symbolov mesta, nemala naklonený osud. Po prevrate v
roku 1948 pripadla štátu. Od tohto obdobia začala postupne chátrať. V rokoch 1978 – 1981 prebehla
jej čiastočná rekonštrukcia. Po nežnej revolúcii došlo k najväčšiemu poškodeniu – výzdoba bola
rozkradnutá, niektoré objekty boli dokonca zničené.
V roku 1993 zapísali kalváriu spolu s historickým centrom a banskými dielami do Zoznam svetového
dedičstva UNESCO.
Od roku 2007 je Kalvária v Banskej Štiavnici zaradená medzi 100 najohrozenejších pamiatok sveta. Na
základe toho sa od roku 2008 začalo s jej postupnou a kompletnou rekonštrukciou pod vedením
občianskeho združenia Kalvársky fond s finančnou podporou rôznych spoločností a súkromných osôb.
Osud mesta Banská Štiavnica je úzko spätý s bohatými nálezmi drahých kovov, najmä
striebornej rudy.
Územie mesta bolo osídlené Keltmi už v 3. – 2. storočí pred Kr., ktorí tu ťažili zlato. Z
roku 1156 je najstaršia písomná zmienka, ktorá spomína terra banensium – zem baníkov. V erbe
je na modrom štíte zobrazené strieborné opevnenie a zlaté banské nástroje. Banskoštiavnický
rudný revír v ťažbe striebra od 13. až do konca 18. storočia bol v niektorých obdobiach
najproduktívnejším zo všetkých Európe a aj v ťažbe zlata patril k najvýznamnejším
producentom. V 13. storočí do Banskej Štiavnice prišli osadníci z Tirolska a Saska, z roku 1217 je
prvý písomný dôkaz o ťažbe striebra na území mesta, roku 1238 dostalo mesto mestské
privilégiá kráľovského mesta a z roku 1275 pochádza prvá listina opatrená mestskou pečaťou. V
roku 1442 zažilo mesto plienenie a vraždenie vojskami Šimona Rozgoňa, roku 1443 ho postihlo
ničivé zemetrasenie, po ktorom muselo byť opätovne vybudované. V 16. storočí prebralo mesto
do svojich rúk ťažbu na území Banskej Štiavnice, v rokoch 1546 – 1559 bol prestavaný farský
kostol na dnešný Starý zámok, ktorý slúžil ako protiturecká pevnosť, v
rokoch 1564 – 1571 vybudovali Nový zámok ako protitureckú pevnosť. Roku 1627 bol v bani
prvýkrát použitý pušný prach pri razení priekopu Daniel, v roku 1681 bola
postavená Klopačka oznamujúca čas fárania. V 17. storočí Banská Štiavnica prežívala
najúspešnejšie obdobie ťažby kovov. Ťažba zlata a striebra dosiahla najvyššie hodnoty v roku
1690, kedy sa vyťažilo 605 kg zlata a 29 000 kg striebra.
V rokoch 1722 – 1724 anglický mechanik Issak Potter v neďalekej Novej Bani postavil, ako prvý
na európskom kontinente, Newcomenov atmosférický parný stroj (predchodca Wattovho parného
stroja vynájdeného až 1765). V roku 1729 stroj v Novej Bani rozobrali a previezli ho najprv do
Hodruše a potom do Banskej Štiavnice, kde doslúžil.
V roku 1735 bola v Banskej Štiavnici Samuelom Mikovínim založená prvá banská škola
v Uhorsku, roku 1751 bola dokončená Kalvária, výstavba ktorej bola
inicovaná jezuitom Františkom Pergerom. V tom istom roku mesto navštívil František I. Lotrinský,
manžel Márie Terézie. V roku 1763 v meste vznikla Vysoká banícka škola, v
roku 1770 premenovaná na Banícku akadémiu, prvá banská škola v Európe a najstaršia
technická škola na svete. Jej prvý profesor bol Mikuláš Jacquin. Roku 1919 bola presťahovaná
do maďarského mesta Šopron.
Koncom 18. storočia bola Štiavnica s poddanskými dedinami s viac ako 20 000 obyvateľmi
druhým najväčším sídlom na Slovensku tesne za Bratislavou. Koncom 18.
storočia bola Samuelom Mikovínim, Matejom Kornelom Hellom a Jozefom Karlom
Hellom vybudovaná sústava tajchov. V roku 1870 mesto získalo municipálne právo, čím sa
vyňalo spod Tekovskej župy a bolo podriadené ministerstvu vnútra. V auguste 1873 bola
sprevádzkovaná úzkorozchodná železnica z Hronskej Dúbravy ako prvá verejná úzkorozchodná
parná železnica vo vtedajšom Uhorsku, ktorá je v súčasnosti známa ako Trať mládeže. V
roku 1878 bola dokončená voznická dedičná štôlňa, ktorej dĺžka je okolo 16 km a slúžila na
odvodňovanie baní. V júni roku 1919 do mesta prišla Maďarská červená armáda. Aj po vzniku
Československu v rokoch 1918 – 1922 existovali provizórne Župy. Dňa 21. septembra
1922 vláda Česko-Slovenskej republiky vydala nariadenie č. 275/1922 Zb., ktorým sa mali
previesť úpravy politickej správy. Mesto Banská Štiavnica-Belá bolo prehlásené za veľkú obec,
čím mu zanikol štatút municipálneho mesta a 1. januára 1923 sa stalo integrálnou
súčasťou Hontianskej župy.
Od roku 1923 malo mesto štatút okresného mesta, ktoré stratilo v
roku 1960 začlenením do Žiarskeho okresu. Štatút okres bol Štiavnici obnovený až v
roku 1996. 28. októbra 1948 bola do prevádzky uvedená železničná trať do mesta, 11.
decembra 1993 bolo mesto zapísané na Zoznam svetového dedičstva UNESCO, roku 2001 bola
po meste pomenovaná planétka (22185) Štiavnica. 23. – 24. apríla 1996 mesto navštívil
prezident Michal Kováč, počas Salamandrových dní v rokoch 2002 a 2006 prezidenti Rudolf
Schuster a Ivan Gašparovič a v októbri 2016 aj Andrej Kiska.
Oficiálna stránka mesta
Oficiálna stránka Kalvársky fond a kalvária v Banskej Štiavnici
https://www.virtualna-banska-stiavnica.sk/virtualna-stiavnica/kalvaria-banska-stiavnica
https://blog.relaxos.sk/kalvaria-v-banskej-stiavnici
https://sk.wikipedia.org/wiki/Kalv%C3%A1ria_(Bansk%C3%A1_%C5%A0tiavnica)
https://www.kalvaria.org
https://sk.wikipedia.org/wiki/Bansk%C3%A1_%C5%A0tiavnica
